reklama

Gravitácia a čo na nej nesedí

Nie, nebojte sa nie som žiaden RnScDr. a nesnažím sa vyvrátiť Newtonovu teóriu gravitácie. Hovoriť chcem o filme Gravitácia a o jeho vedeckých pochybeniach, ale aj o správne zachytených javoch.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Najprv chcem povedať, že poukazovanie na vedecké chyby vo filmoch neznamená, že film je zlý. Väčšina amerických filmov by pre nás potom bola nepozerateľná. A aj keď sa film snaží byť vedecky presný, vždy sa nejaká chybička nájde. To nie je dôvod film zatracovať. Ale ak si niekto dá tú prácu a ukáže realitu, tak sa to výborne číta (aj u nás takýto žáner existuje, napríklad tu).

Na Gravity som bol cez víkend. Ľudí bolo veľa, ale na Kandidáta ich prišlo možno ešte viac. A ten film bol úžasný. Je to príbeh o prežití astonautky, ktorej sa stala nehoda a vo vesmíre ostala sama. Ale je to aj príbeh o žene, ktorá bola sama už na Zemi. A o chlapíkovi, ktorý je kľudný profesionál a rozprávač hlúpych historiek. A vyzerá neskutočne skvele (hovorím o filme, aj keď George Clooney asi časti publika tiež padne vhod). Digitálne triky sú všetko, čo okrem dvoch hercov (okrem Clooneyho aj Sandra Bullock [áno napísal som Bullock a nie Bullocková, lebo som rebel]) vidíte a vesmír vďaka ním vyzerá až neuveriteľne uveriteľne. A aj keď 3D filmy nemám v láske, toto je jedna z výnimiek, na ktorú by som si 2D okuliare do kina nebral.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No ale poďme na tie chyby. Nie som fyzik ani astronóm a tak si požičiam jedného z hlbokých vôd Internetu. Neil deGrasse Tyson je frajer a má aj výborný twitterový účet. Keď si Gravity pozrel našiel tieto chyby (Tysonove tweety budú ďalej označené kurzívou, inak ak ste film ešte nevideli tak SPOILER ALERT):

1. Prečo Bullock, doktorka medicíny, obsluhuje Hubblov teleskop?

Vo filme hovorila niečo o tom, že ten prístroj, ktorý do Hubblea montovala vymyslela ona, ale byť doktorkou, inžinierkou a astonautkou je poriadna multifunkčnosť.

2. Prečo sú Hubblov teleskop (560 km nad Zemou), ISS (370 km) a Čínska vesmírna stanica (tá reálne zatiaľ existuje len ako projekt) vzdialené na dohľad?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ľudia si veľmi neuvedomujú, aké rozdiely sú medzi rôznymi orbitami satelitov. Na tomto obrázku síce vzdialenosť medzi ISS a Hubbleom až tak zarážajúco nevidno, ale aj tak je zaujímavý.

Váš televízor chytá signál z toho najväčšieho kruhu (zdroj: wikimedia.org)

Mňa na vesmírnych staniciach zarazila ešte jedna vec. Ani na ISS ani na čínskej stanici neboli žiadni ľudia. To sa tieto neskutočne drahé vedecké laboratória na nič nevyužívajú, boli všetci na dovolenke? Alebo odišli predtým na únikovom module? Majú takéto moduly 2, lebo Bullock na oboch staniciach únikový modul použila. Alebo ostatných astronautov (resp. taigonautov) Bullock nechala napospas a unikla v ich jedinej šanci prežiť?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

3. Keď Clooney uvoľnil Bullockovú (moje rebelantstvo je preč), odnieslo ho to preč. V stave beztiaže by ich mierne pošťuchnutie dalo dokopy.

Toto je dosť zásadná scéna Bullocková a Clooney sú spolu prichytený na lane a Clooneyho niečo ťahá do stratena, tak sa obetuje, odpúta a tým Bullockovú zachráni (ak ste film nevideli a chcete mi vynadavať, že som vám pokazil film, nebojte sa Clooney sa ešte vráti so svojimi dvoma opičími kamarátkami). Ale aj ja, človek znalý Newtonovho zákona zotrvačnost,i som videl, že tu niečo nehrá a tú scénu mi to trochu pokazilo.

4. Bullockovej scény v stave beztiaže boli veľmi presvedčivé, ale prečo jej voľne neviali vlasy?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teraz som si uvedomil, že vôbec neviem ako sa Bullockovej postava volá. Neviem, či to o filme niečo vypovedá.

5. Skoro všetky satelity sa pohybujú zo západu na východ, ale všetky trosky zo satelitov sa vo filme pohybujú opačným smerom.

Celý film zobrazuje následky zostreleného satelitu. Trosky z neho spôsobili poškodenie ďalších satelitov a tým ďalšie trosky. Takáto situácia by mohla nastať aj v realite, čo by spôsobilo obrovské problémy (ako sa hovorí vo filme, žiaden Facebook pre Ameriku).

Teraz 2x bez fyziky:

6. Prečo sú všetci unesení z Gravity 45 rokov po filme 2001: Vesmírna odysea?

7. Prečo sa ľuďom páči viac sci-fi film zasadený v imaginárnom vesmíre, než skutoční ľudia vo vesmíre?

Ale dosť kritiky, čo je podľa tysona na Gravity správne?

1. Objekty pri tejto výške obídu okolo Zeme za 90 minút.

Keď som film pozeral zdalo sa mi divné, že Bullocková je chvíľu nad slnečným Mexikom a zanedlho je pod ňou vidieť Egypt ponorený v tme (a Níl vo svetle). Taká rýchlosť sa mi zdala neuveriteľná. Podstatou satelitov je však to, že sa musia hýbať do boku poriadne rýchlo. ISS sa pohybuje rýchlosťou takmer 8 km/s. Nie metrov, kilometrov. Vesmír totiž v skutočnosti vyzerá takto:

Veľmi informatívny a zaujímavý zdroj: http://what-if.xkcd.com/58/

2. Stopy po príchode zvyškov satelitov, ktoré bolestivo pripomínajú stopy po tragédii raketoplánu Columbia.

3. Clooneyho postava, ktorá je pod stresom kľudná (poznám tucty takýchto astronautov).

4. Ohromné obrazy z orbity, prechody zo dňa do súmraku a noci.

5. Aurora (polárna žiara) viditeľná z diaľky nad istými oblasťami.

Môžem potvrdiť, že pozerať sa takto na Zem bol úžasný zážitok sám osebe.

6. Tenkosť atmosféry v porovnaní so Zemou.

Polomer Zeme je (podľa miesta) okolo 6 378 kilometrov (alebo ako nám hovorili na ZŠ: šetri sedem oslov). Povedať, kde sa atmosféra končí nie je jednoduché, lebo atmosféra do voľného vesmíru postupne prechádza. Často sa však za hranicu považuje oblasť vo výške 100 kilometrov. To je len 1,6% z polomeru Zeme. Ak by bola Zem jablkom, atmosféra by sa veľkosťou dala prirovnať k jeho šupke.

7. Uchovávanie hybnosti aj momentu hybnosti.

Tu naozaj bolo vidieť, že Cuarón (režisér filmu) si prizval vedcov na spoluprácu. Čakal som, že keď sa Bullocková začne točiť, tak po istom čase sa jej točenie bezdôvodne spomalí. Ale nie, točiť sa prestala, až keď na ňu začala pôsobiť iná sila, výborné.

8. Rýchlosť prichádzajúcich trosiek.

9. Prechod z ticha do zvuku pri prázdnej a plnej pretlakovej komore.

10. Výborne zobrazené Bullockovej slzy, ktoré opustili jej oči a vznášali sa v kabíne.

V tomto poslednom však musím s Tysonom nesúhlasiť. Povrchové napätie slzám nedovolí dostať sa z očí. Samozrejme môj nesúhlas nie je nič moc, ale vďaka jednému úžasnému kanadskému astronautovi môžeme vidieť ako to vyzerá so slzami priamo na skutočnej ISS:

Ondrej Šinko

Ondrej Šinko

Bloger 
  • Počet článkov:  58
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Zväčša neškodný. Zoznam autorových rubrík:  ZaradenéSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu